Ako sa „nezaseknúť“ v šestonedelí.

Žena po pôrode prechádza úžasnými zmenami na tele aj duši! Zo ženy sa stala MATKA! Z partnerov sa stala RODINA!

Krásne, intímne, náročné obdobie plné LÁSKY a EMÓCIÍ! Je to neopakovateľné obdobie, ktoré začne pôrodom a jedného dňa sa skončí…Ale kedy ?

Šestonedelie je v odbornej literatúre definované ako obdobie bezprostredne po pôrode dieťaťa, počas ktorého sa navracajú anatomické a fyziologické zmeny tela matky do normálneho (pôvodného) stavu pred tehotenstvom. Prebieha regenerácia ženského organizmu. Maternica sa čistí a spolu s vagínou sa sťahuje a navracia do pôvodného postavenia. Prvé dni až týždne sa rozbieha laktácia. Hoja sa pôrodné poranenia. Dochádza k opätovnému spevneniu brušnej steny a k zatiahnutiu tehotenskej diastázy. Postupne sa obnovuje aj ovariálna funkcia vaječníkov. Šestonedelie podľa literatúry trvá 6 až 8 týždňov.

Nie je toho málo, čo sa deje v šestonedelí! A nie vždy prebieha šestonedelie podľa „knižného manuálu“. Regenerácia ženského tela sa občas skrátka ZABRZDÍ!!!

Telo zostane uviaznuté v popôrodnom období aj niekoľko mesiacov, či rokov. Maternica sa vyčistí a zatiahne, takže z gynekologického pohľadu je žena zdravá. ALE! Panvové dno a brušná stena s diastázou ZOSTANÚ NEFUNKČNÉ!!! Žena v takom tela prežíva…a KVALITA jej ženského tela a bytia sa STRÁCA!!!

Laktácia sa nerozbieha, prsia bolia, bradavky sú rozhryzené. Brucho sa nie a nie stiahnuť!!! Pôrodné rany bolia, pália, ťahajú. Predstava intímneho styku s partnerom po šestonedelí vás vôbec neláka, priam až desí!!! Hemoroidy, ktoré sa objavili na konci tehotenstva sa ešte stále nestratili!!! A keď ste nakladali kočík do auta, tak Vám unikol moč!!!

Toto sú reálne situácie, s ktorými zápasí veľa mamičiek. Pomoc vyhľadá máloktorá. Kde však pomoc vôbec hľadať? Klopať u pôrodníka, gynekológa, či obvodného lekára?

NAJLEPŠOU VOĽBOU JE VYHĽADAŤ FYZIOTERAPEUTA ŠPECIALIZOVANÉHO NA ŽENSKÉ ZDRAVIE.

Fyzioterapia vie byť v popôrodnom období priam zázračná!!! Spomínané ťažkosti sa dajú efektívne riešiť. Niekedy stačí jedno ošetrenie, správna edukácia a žena odchádza z ambulancie ako zdravá, sebaistá matka, ktorá si je vedomá svojho tela (brušnej steny, jazvy, panvového dna) a VIE ČO S TÝM VŠETKÝM MÁ ROBIŤ!!!

Po komplikovaných pôrodoch (natrhnutie, poranenie hrádze, epiziotómia, sekcia, vákuový pôrod, bolesť panvového kruhu) je zásah fyzioterapeuta priam NEVYHNUTNÝ. Fyzioterapeut pomáha žene dosiahnuť čo najlepšiu funkciu tela: brušnej steny, panvového dna a celého ženského lona.

A PRETO, AK NECHCETE ZOSTAŤ V ZAJATÍ ŠESTONEDELIA do konca svojho života, absolvujte prehliadku u fyzioterapeuta špecializovaného na popôrodné obdobie.

Ak ste mali dobrý pôrod a ste bez ťažkostí, tak stačí PREVENTÍVNA terapia s FYZIOTERAPEUTOM po šestonedelí, ideálne po kontrole u gynekológa.

Ak ste mali komplikovaný pôrod alebo máte obtiaže, tak odporúčam OKAMŽITÚ FYZIOTERAPIU, buď na ambulancii, alebo v domácom prostredí. Zbytočne nečakajte! Čím dlhšie odkladáte riešenie problému, tým dlhšie trvá jeho terapia!!!

„Strašiak“ menom diastáza

Diastáza brušných svalov je stav, kedy došlo k rozostupu pravej a ľavej časti priameho brušného svalu. M. rectus abdominis je priamy brušný sval, ktorý odstupuje od mečovitého výbežku pod hrudnou kosťou a ústi až do oblasti lonovej kosti. Ľavá a pravá časť svalu idú popri sebe, pekne paralelne a medzi sebou sú spevnené a prepojené cez linea alba. Táto pomyselná čiara ide priamo od mečovitého výbežku a končí na synfýze – spojnici lonových kostí. Túto špeciálnu čiaru pozná každá žena, ktorá bola tehotná. Je to presne tá čiara, ktorá s rastúcim bruškom tmavne. V tehotenstve sa nazýva linea negra. Jej pigmentácia sa upraví do pôvodného stavu približne 6 mesiacov po pôrode.

Práve tehotenstvo je obdobie, kedy prirodzene dochádza k rozostupu priameho brušného svalu. Po 20tom týždni tehotenstva sa diastáza objavuje skoro u každej tehotnej ženy. Je to síce fyziologické, ale pri správnom zachádzaní so svojím telom a pri správnych pohybových stereotypoch vie žena udržať diastázu v medziach normy.

Tehotenské bruško rastie, rozpína sa koža, podkožie, fascie a taktiež svaly. O raste maternice s bábätkom asi ani netreba hovoriť. Na samotnú diastázu má veľký vplyv aj tvar samotného bruška, celkové držanie tela matky, prirodzené svalové napätie a kvalita tkanív. Pokiaľ žena v tomto období zmysluplne a pravidelne cvičí, tak je jej brušná stena primerane aktívna, pružná, a najmä pripravená na samotný pôrod a vytlačenie plodu.

Po pôrode nastávajú v tele urputné zmeny, ktoré postupne vedú telo matky do pôvodného stavu. Pokiaľ bola žena pred pôrodom zdravá, vitálna so správnymi pohybovými vzorcami, tak približne do 3 mesiacov od pôrodu je znova fit a brušná stena je zatiahnutá.

Občas je nutné zatiahnutiu brucha trochu pomôcť. V tomto prípade je nesmierne dôležité vedieť ako. Určite si bruško nezmenšíte a nezatiahnete sed – ľahmi a sklapačkami!!! Tieto cvičenia, práve naopak, stav ešte zhoršia!!! Najlepšou a najbezpečnejšou alternatívou je vyhľadať fyzioterapeuta, ktorý sa na danú problematiku špecializuje.

Diastáza sa však netýka len tehotných žien. Fyziologickú diastázu môžeme pozorovať aj u novorodencov. Správnou aktivitou a postupným budovaním si opornej bázy sa brušná stena prirodzene globálne spevní a rozostup sa zatiahne.

Diastáza neobchádza ani mužskú časť populácie. Rozostup môžeme vidieť hlavne u „pupkatých“, ktorí majú veľa vnútrobrušného tuku. Z mojej skúsenosti viem, že s „pivnými bruchami“ sa pracuje najťažšie.

Ak chceme dostať diastázu pod kontrolu, musíme vedieť aký typ diastázy máme a pri akých aktivitách, polohách a cvičeniach sa nám zväčšuje – teda zhoršuje. Brucho, kde je diastáza, je pre fyzioterapeuta okamžitým znakom toho, že hlboký stabilizačný systém nefunguje správne. Brušná stena je totiž súčasťou „core“ systému. Preto, ak pracujeme s diastázou, necvičíme len samotné brucho a rectus abdominis. Cvičíme bráničné dýchanie, vnútrobrušný tlak, hlboký priečny brušný sval, šikmé brušné svaly a svaly panvového dna. Okrem toho je nesmierne dôležité nadstaviť panvu a hrudník do správneho fyziologického postavenia.

Pri terapii diastázy je veľmi dôležité upraviť celkové držanie tela a samotné pohybové vzorce, ktoré žena používa počas dňa. To znamená, že musí vedieť správne vstávať zo stoličky, z ľahu do sedu, dojčiť v správnej polohe a vhodne nosiť a zdvíhať dieťatko.

Diastáza, ak už vznikla, tak si vyžaduje diagnostiku fyzioterapeutom a správne, dlhodobé, uvedomelé cvičenie a používanie brušnej steny pri aktivitách bežného života.

Bez komplexného prístupu diastázu neporazíte!

Základné informácie o panvovom dne

Panvové dno je ešte stále tak trochu tabuizovaná téma, o ktorej sa skrátka veľa nehovorí. Ak sa aj hovorí o ženskom lone, tak skôr iba z pohľadu sexuálneho. Panvové dno má však aj ďalšie veľmi dôležité funkcie, ktoré sa úplne opomínajú.

Je dôležité si uvedomiť, že panvové dno je tvorené tromi vrstvami svalov, ktoré panvu zospodu uzatvárajú a ústia do zvieračov. Hlboké vrstvy majú podpornú funkciu, vďaka ktorej nám orgány brušnej dutiny spolu s bábätkom v období tehotenstva „nevypadnú von“.

Panvové dno sa účastní aj na samotnom dýchaní. Pri nádychu bránica zostupuje dole, stláča a „premasírováva“ obsah brušnej dutiny, a tým panvové dno klesá. Pri výdychu bránica stúpa nahor a panvové dno sa tiež prirodzene trochu podvihne. Hlboké vrstvy panvového dna sú súčasťou hlbokého stabilizačného systému (core systém). Majú opornú aj stabilizačnú funkciu. Okrem týchto funkcií má panvové dno aj funkciu sfinkterovú a dilatačnú, vďaka ktorej sa vie „dno“ zrelaxovať a následne vyprázdniť. Funkcia sexuálna a pôrodná je samozrejmosťou.

Panvové dno je pružné. Pruží a pracuje podobne ako trampolína. Tak ako sa dokáže „vyskákať“ trampolína, tak isto sa vie „poškodiť“ aj panvové dno.

Keď je panvové dno dlhodobo preťažované, napríklad vrcholovým športom, tak sa skrátka vyčerpá a prestane plniť svoju funkciu. Stane sa práce neschopným. Taká istá situácia môže nastať vo vysokom štádiu tehotenstva. Rastúce bábätko v maternici vytvára tlak na svaly panvového dna a na močový mechúr. Ak sú svaly zvieračov už unavené z neprestajného tlaku, tak povolia. Tesne po pôrode môže nastať podobná situácia. Pri prirodzenom pôrode môže nastať dočasná denervácia – poškodenie inervácie panvového dna. Vtedy si žena panvové dno akoby prestane dočasne cítiť a teda ho neovláda. Spomenula som iba pár situácií, keď panvové dno prestane správne fungovať a môže nastať problém.

Častým prejavom poruchy funkcie panvového dna je inkontinencia. Ide o stav, keď dochádza k samovoľnému úniku moču alebo stolice. Ide o veľmi intímny problém, ktorý predstavuje pre ženu aj muža obrovský handicap.

Mám však pre vás dve dobré správy:

1, Problém s panvovým dnom si zažije počas života skoro každá žena. Jedna má problém s únikom moču až po odbehnutí 10km, druhá, keď skáče na trampolíne s deťmi, tretia, keď si kýchne, štvrtá má bolesti pri pohlavnom styku, piata má také silné nutkanie na močenie, že skrátka nevydrží… Keďže sa to týka skoro každej z nás, tak by sme sa o tom nemali báť hovoriť a vyhľadať odbornú pomoc.

2, Panvové dno sa dá správne zvolenou rehabilitáciou vo väčšine prípadov „vycvičiť“ do funkčnej podoby. Je to veľmi dobrá správa, ktorá si vyžaduje len váš čas, snahu, správnu diagnostiku a pravidelné cvičenie.

S panvovým dnom sa dá v rámci fyzioterapie krásne pracovať. „Dno“ je tvorené svalmi a dobre vieme, že so svalmi sa dajú robiť zázraky. Na začiatku je najdôležitejšie si panvové dno uvedomiť, precítiť. Až potom s ním vieme cielene pracovať. Nie vždy ide o zázrak na počkanie, ale pravidelnou a správnou aktiváciou alebo relaxáciou viete dať svoje „dno“ do tej správnej formy.